fbpx

Iveta Barková

Iveta Barková je učiteľkou celým svojím bytím. Vždy ňou chcela byť a vždy vedela, ako by mala jej škola snov vyzerať. Od roku 2015, po tom ako so svojou kolegyňou Janou Augustovičovou založila v Senci Súkromnú základnú školu, tento svoj sen skutočne žije.

„Založenie vlastnej školy bol najlepší krok v našom živote. Musím však zdôrazniť, že v nej všetko robíme tak, ako by sme robili aj v bežnej škole. Ale sloboda, ktorú sme získali, nám umožňuje roztiahnuť krídla ešte viac,“ hovorí Iveta Barková. Ich škola nie je typickým biznis projektom. Hoci je súkromná, je to učiteľský vzdelávací projekt.

Iveta Barková vyštudovala slovenský jazyk a dejepis na FiF UK v Bratislave. V štúdiu pokračovala na Central European University v Budapešti, kde sa venovala moderným dejinám 19. a 20. storočia. Potom pracovala ako stredoškolská učiteľka na Gymnáziu Antona Bernoláka v Senci a v základných školách v Novej Dedinke a Šenkviciach.

Bez spolupráce s rodičmi to nejde

Iveta Barková je typ aktívnej učiteľky, ktorá stále sleduje, čo nové sa vo vzdelávaní deje vo svete, ako sa dajú veci robiť inak a lepšie a posúva tieto informácie ďalším kolegom.

„Aj som sa pokúšala uplatniť tento prístup v štátnych školách. Žiaľ, nie vždy s úspechom,“ spomína Iveta Barková.

Zato však spolu s kolegyňou Janou Augustovičovou každú voľnú chvíľku debatovali o tom, ako by mala ich škola snov vyzerať. Potom raz prišla chvíľa, keď si povedali – dosť bolo rečí a buď do toho idú, alebo prestanú o vlastnej škole snívať. A tak sa do toho pustili.

„Mohla som do dôchodku byť ufrflanou učiteľkou v štátnej škole, ale toto bol nový impulz do môjho života. Som veľmi šťastná, že víziu, ako by mohla moderná škola vyzerať, sa mi podarilo preniesť na učiteľov, ktorých sme tu zamestnali, na deti, ktoré ju navštevujú, a že sme školu otvorili rodičom,“ hovorí Iveta Barková. Intenzívnu a úzku spoluprácu s rodičmi považuje za jednu z najsilnejších stránok školy.

Nie memorovaniu

Ani potom, keď jej ako zriaďovateľke a riaditeľke školy pribudlo veľa administratívnych povinností, sa nevzdala učiteľovania a nezatvorila sa do kancelárie.

„Učenie ma stále teší. Je to úplná radosť chodiť do triedy, kde je citeľný súzvuk medzi deťmi a mnou,“ vyznáva sa Iveta Barková.

Podľa nej škola nie je miestom, kde by učitelia mali do detí nalievať množstvo informácií a ani nepotrebuje, aby sa učili veci naspamäť. Chce, aby rozmýšľali. Čiže akúkoľvek provokatívnu otázku, či už od piataka, alebo od deviataka, chápe ako priestor na diskusiu.

„Mne ide o to, aby žiaci nadobudli dobrý vzťah k životu, aby získali rozhľad, aby sa nebáli položiť mne alebo aj sebe akúkoľvek otázku a aby nad vecami rozmýšľali,“ ozrejmuje Iveta Barková svoj prístup k vzdelávaniu.

Je to však dlhodobý proces, na ktorý si žiaci musia zvyknúť. Keď sa to však podarí, dochádza k zladeniu medzi ňou a triedou a veci potom už fungujú samy.

„Môj pocit je taký, že deti sa nemajú kde vyrozprávať, nielen o svojich problémoch, ale ani o problémoch sveta,“ hovorí Barková a dodáva, že na hodine slovenčiny sa tak často dostanú aj k takýmto témam. Vtedy zvažuje, či namiesto gramatických kategórií s nimi radšej nediskutovať o výbere ich budúceho povolania alebo o tom, či už je svet v tretej svetovej vojne.

Čo ďalej

Po tom, ako sa jej podarilo zabezpečiť školu personálne a zabehnúť všetky procesy, Iveta Barková neprestáva ďalej snívať. Jej aktuálnou víziou je postaviť novú budovu pre jej školu. Mala by byť moderná, zelená a inovatívna, či ako ona hovorí – škola s konceptom.

„Moderná škola by mala byť prívetivá zvonka aj zvnútra,“ hovorí Iveta Barková.

Autorka článku: Jana Liptáková

Ďalší článok


Ste pripravený zapojiť sa, alebo viete o niekom, koho by sme mali osloviť?
Copy link
Powered by Social Snap